Kolujú legendy...
Katakomby začali budovať ľudia z okolitých obcí ako
úkryty pred Turkami. Tieto neskôr využila nemecká armáda a rozšírila ich o niekoľko,
údajne až o osem, poschodí. Mali by ich využívať ako úkryty pre vojsko a
muníciu. Podľa iných zdrojov by tu mali umiestňovať pohonné hmoty, ktoré sa
prepravovali loďami od Čierneho mora cez Rumunsko po Dunaji alebo železničnou
dopravou. Niektoré legendy vravia, že by katakomby mali byť prepojené popod rieku Dunaj...
Poďme sa tam teda pozrieť...
25.marec 2016 – Veľký piatok
Ráno teplomer ukazuje 3°C, je polojasno a vyzerá, že dnes
bude pekne. Čaká ma cez 200 km. Vyrážam na juh Slovenska do obce Kováčov. Pozrieť
si katakomby, ktoré tu vraj vybudovali Nemci počas druhej svetovej vojny...
Navigácia ma v Kováčove nasmeroval doľava, no v zákrute som zbadal
zákaz vjazdu a tak odbáčam na plac rovno za zastávkou. Nachádzam sa v najsuchšej
a najteplejšej oblasti Slovenska, pod Burdou medzi sútokmi Hrona a Ipľa
s Dunajom. Kontrolujem teplomer. Ukazuje 11°C.
Idem si obzrieť okolie a zavolať Mirovi, či som tu správne. Miro
má pred sebou ešte zhruba pätnásť kilometrov a tak si idem obzrieť okolie.
Zisťujem, že zákaz vjazdu vlastne nie je ani zákazom, ale vandal čas si pohral s číslami
na zákazovej značke vjazdu automobilom nad 4,8m... O kúsoček ďalej je
železnica a za ňou dom sociálnych služieb, kde na mňa spoza brány mrká
staršia pani. Držiac kľúče strážiac kľučku brány mi dáva najavo, že počká
než prídem. Ukazujúc jej chrbát, posielam odpoveď, že nemám v úmysle prejsť
poza bránu...
vlaková zastávka
Dorazil Miro. Čas 12:15 h. Balíme veci a vyrážame po červenej
značke popri novo osadenom ozname. Tabuľa vraví, že sa nachádzame v národnej
prírodnej rezervácií. Ešte pred nedávnom tu bola československá tabuľa chráneného územia. Značka vedie skrz ľahko
rozpoznateľnej ruiny dajakej zabudnutej stavby. Odbáčame mimo značky a držíme
sa plota domova sociálnych služieb. Prechádzame popri neudržiavanej kaplnke k dolinke.
Tu sa po pravej strane modeluje citeľná halda, po ktorej pravdepodobne odvážali
vyťažený materiál. Po pár metoch sú už zreteľné vchody do podzemia.
Po obzretí si okolia sa prezliekam a vchádzame dnu.
Prichádzame do väčšieho priestoru, kde sa chodby križujú. Ideme najprv doprava,
kde má miestnosť tvar nepravidelného oblúka. V stenách sú ešte viditeľné
otvory po umiestnení trhavín.
dolinka - vchod - vodou vymletý "kaňon"
diery na trhaviny
pozostatok úzkorozchodnej koľajnice - zával v komíne
plošina
Keď už sme mysleli, že sa ďalej nedostaneme, pretože sme v poslednej
chodbe narazili na zával, rozhodol som sa ho prekopať. Po pár odvalených kameňoch,
nakúkam dnu. Cez väčší balvan som nevidel, no vpravo i vľavo chodba
nepokračovala. Zdanie však citeľný prievan neoklamalo. Uvoľnil som ešte jeden
blok aby som nazrel ďalej ponad zavadzajúci balvan. Chodba naozaj pokračuje.
Preliezame ku zavalenej križovatke, kde je z komína vysypaná suť. Mimo
sute sa tu nachádza pekná žila červeno sfarbeného mastného ílu (aspoň myslím). Napravo
je vidieť pokračovanie vyššej chodby a tak ideme prv pozrieť vľavo. Chodba
opätovne končí závalom. Po prvom úspechu mi to nedá a tak kopem i tu.
Netrvá dlho a vliezam dnu. Komín je 6-8m vysoký. V komíne je konopné
lano a hrubší špagát na ktorom sa niekto učil viazať uzly. S Mirom usudzujeme,
že nemá význam niekam liezť, keď nevieme ako je lano hore uchytené. Či nie je
poškodené alebo uvoľnené. Ďalším presvedčivým argumentom je druhá návšteva
katakomb spojená s hlbším prieskumom, ktorú ešte mám v pláne...
Vraciame sa ku križovatke a pokračujeme napravo. Chodba
je o niečo vyššia ako tie doteraz. Už netreba mať sklonenú hlavu. Cez
ďalšie križovatky prechádzame k najväčšej miestnosti tohto objektu. Má
tvar obdĺžnika. Na jeho konci je násyp, po ktorom sa dostávame na poschodie. Tu
sa však na jednej strane chodba končí závalom s drevenou výdrevou, ktorá pravdepodobne smeruje von a na druhej strane je ukončená razenou štolou. Všade nachádzame
meračské body. Poväčšine ide o červene sfarbené body ako i o kovové body
osadené v stenách. Inde sú to farbou namaľované čísla s čiarou. Tie udávajú
hodnoty v metroch. Vraciame sa na násyp. Ten pravdepodobne uzatvára chodbu
pokračujúcu ďalej. Na druhej strane miestnosti sa charakter chodieb mení.
Chodba je užšia a výrazne klenutá. Mení sa tu i spôsob razenia. Po
stenách sú viditeľné znaky po ručných nástrojoch. Na kamenných blokoch sú tiež vytesané poličky akoby tu chceli niečo odkladať alebo upevniť dajakú výdrevu... Tu by sa mohol potvrdiť
názor Alexandra Lačného, že tu pôvodne boli ručne vytesané úkryty, ktoré tu
vytvorili miestny obyvatelia pri ochrane pred Turkami. Nemci tak mohli využiť ich
vchody a pokračovať v razení.
Pri prieskume odbáčame do poslednej nami neprejdenej chodby.
Na konci je viditeľné svetlo. Chodba vyúsťuje na povrch a tak ideme von.
Vonku som si spomenul na vzorky hornín, ktoré som si chcel zobrať cestou
naspäť. Mrzia ma miesta, ktoré som chcel
vyfotografovať. Mávnuc rukou zanechávame katakomby za sebou. Chcem sa ešte
pozrieť do diery, ktorú som zbadal popri chodníku cestu k štólam. Mala by
to byť Sašom spomínaná umelo vytvorená chodba v pieskovci.
Otvor je však priúzky aby som sa bez problémov dostal dnu. Svietim tmu a vidím, že sa chodba rozširuje. Z ústia vyberám lístie a zeminu. Pomáham si aj nohami keď zeminu zašliapavam do útrob dutiny. Na po prvé to nejde. Po druhom pokuse o rozšírenie usudzujem, že bude lepšie vliezť dnu po chrbte. Kúsky zeminy mi padajú do pusy i nosa. Najhoršie je keď sa otáčam a padá mi to do uší. Nie je nad pocit, kedy máte cudzie telesá v ušných kanálikoch J. Obchádzam zával. Chodba sa postupne zdvíha. Charakter týchto chodieb je odlišný od prv navštívených katakomb. Tieto sú vykopané v pieskovci jemnej zrnitosti. Kopanie tu išlo oveľa ľahšie. Po stenách sú vyškrabané mená s dátumami poslednej návštevy. Svoje zastúpenie tu majú roky šesťdesiate, osemdesiate i posledné milénium... Chodby sú úzke, no miestnosti majú šírku asi poldruha metra. Pri návrate si ešte všímam plazivku uklonenú asi pod 20° uhlom smerom dole. Zo stropu je tam už čosi popadané a tak nepokračujem ďalej. Miro je vonku sám a tak ho nechcem nechať na pospas záchranárskym zložkám. Vyliezam von. Pri prezliekaní zisťujeme, že sme vo vnútri podzemia strávili okolo troch hodín. Zvažujeme teda návrat k autám alebo si ešte pôjdeme pozrieť okolie. Vyhráva okolie.
vchod
Otvor je však priúzky aby som sa bez problémov dostal dnu. Svietim tmu a vidím, že sa chodba rozširuje. Z ústia vyberám lístie a zeminu. Pomáham si aj nohami keď zeminu zašliapavam do útrob dutiny. Na po prvé to nejde. Po druhom pokuse o rozšírenie usudzujem, že bude lepšie vliezť dnu po chrbte. Kúsky zeminy mi padajú do pusy i nosa. Najhoršie je keď sa otáčam a padá mi to do uší. Nie je nad pocit, kedy máte cudzie telesá v ušných kanálikoch J. Obchádzam zával. Chodba sa postupne zdvíha. Charakter týchto chodieb je odlišný od prv navštívených katakomb. Tieto sú vykopané v pieskovci jemnej zrnitosti. Kopanie tu išlo oveľa ľahšie. Po stenách sú vyškrabané mená s dátumami poslednej návštevy. Svoje zastúpenie tu majú roky šesťdesiate, osemdesiate i posledné milénium... Chodby sú úzke, no miestnosti majú šírku asi poldruha metra. Pri návrate si ešte všímam plazivku uklonenú asi pod 20° uhlom smerom dole. Zo stropu je tam už čosi popadané a tak nepokračujem ďalej. Miro je vonku sám a tak ho nechcem nechať na pospas záchranárskym zložkám. Vyliezam von. Pri prezliekaní zisťujeme, že sme vo vnútri podzemia strávili okolo troch hodín. Zvažujeme teda návrat k autám alebo si ešte pôjdeme pozrieť okolie. Vyhráva okolie.
Chceme ešte nazrieť do komínov, ktoré by mali vyúsťovať
niekde na povrch. Všímame si narušenosť terénu a obdivujeme prvosienky. Pokračujeme
stále po červenej. Popri chodníku sa objavuje val. Nie je dlhý, no je pravdepodobne
umelo vytvorený. Na jeho konci sú zreteľné pozostatky menšieho zákopu. Vzhľadom
na polohu, možno guľometného hniezda. Komíny sme už nenašli. Asi sme sa mali odkloniť
od červenej a ísť po starej ceste. Červená značka pokračuje ďalej, no mne
sa zdá, že nevedie tam kam by sme sa chceli ešte pozrieť. Z parkoviska som
na kopci videl nejaký monolit. Miro vravel, že by to mala byť rozhľadňa.
Odbočujeme zo značky a mierime naspäť. Cestou fotografujem zákonom
chránený Hlaváčik jarný. Je ho tu s fialkami a prvosienkami pomerne
dosť.
Hlaváčik jarný
Už sa zdá, že som mal vidiny, no o chvíľu sa monolit prediera spoza zarastenú vegetáciu. Po príchode bližšie je zrejmé, že nejde o monolit. Stavba pripomína pomník. Nevieme či ho postavili nemecký alebo ruský vojaci, no stavba v podobe ihlanu tu už stojí pomerne dlho. Znak či tabuľu už dakto ukradol. Možno tam bola hviezda a možno i hákový kríž. Z vrcholu je pekný výhľad na ostrovy ako i k sútoku Ipľa a Dunaja. I Ostrihomská bazilika si pomedzi konáre prediera pohľad.
Schádzame dole k autám a vieme presne to čo na
začiatku – nič. S určitosťou však vieme povedať, že objekt nebol dokončený.
Potvrdzuje sa čo napísal Alexander Lačný. Sú tu dva rozdielne typy katakomb.
Jedny boli vybudované ako úkryt, či už pred Turkami, či niekým iným a druhé,
nedokončené. Pre stav objektu vylučujeme i uskladnenie munície. Čo sa týka
uskladnenia PHM, tak veľkosť objektu nezodpovedá možnostiam, ktoré by spĺňali potrebné
kapacity pre uskladnenie. Objekt je malý. I po dokončení by pravdepodobne
nespĺňal potrebnú kapacitu, hoci doprava PHM po železnici by nebola nereálna. V
minulosti bol v Kováčove aj prístav. I tak mi preprava PHM po
Dunaji proti prúdu nepripadá dosť reálna. Nie som však odborník.
Bane resp. ťažba tu tiež nepripadá v úvah, pretože nie
je čo ťažiť. Podlažia ktoré by smerovali dole hlboko pod úroveň terénu sa
nepreukázali a to, že by mali byť chodbami prepojené oba brehy je
technicky nemožné. Potvrdilo sa však, že objekt má viac ako jedno podlažie. No
osem podlaží by som vylúčil. Možné by to bolo iba ak by chodby pokračovali viac
na severovýchod. Pokiaľ sa nenájdu žiadne záznamy o budovaní objektu v Kováčove,
môžeme sa len dohadovať na čo mohol byť objekt pripravovaný. Osobne si myslím,
že v čase razenia chodieb to malo Nemecko už spočítané. Koncom vojny sa
snažili o zvrat a na to im mali slúžiť strely V-1 a V-2. Vybudovaním
takejto základni na strategickom bode, by mohol Nemecku pomôcť. Otázne je či
budovali aj ďalšie takéto základne. Strely v tej dobe mali dolet asi 300km
a tak by takýchto základní muselo byť viac... Dumajuc sa blížime k zaparkovaným
autám.
Pri autách nás oslovil dedko postávajúci na zastávke autobusu. Nerozumeli sme mu. Dedko ako by pomalšie prepínal audio stopu na slovenčinu, napokon povedal „hodín, koľko je hodín“. Bolo o desať minút päť. „Idete cez Štúúúrovo?“ Spýtal sa. Kontroval som, aby som skrátil čas: „Chcete odviesť do Štúrova?“. Dedko kývol hlavou. Rozlúčil som sa s Mirom, pripol dedka o sedadlo spolujazdca a vyrazil domov. Dedko mi prezradil, že má osemdesiat dva rokov a na zastávke mu už bolo zima. Čakal na autobus skoro dve hodiny a žiadny nechodil. Nie je divu keď je veľký piatok. Vysadil som ho pred domom a pokračoval v ceste domov. O katakombách nemal ani šajnu...
Akcie sa zúčastnili Miroslav Kubin a Marek Velšmid
Galériu k článku vo vyššom rozlíšení nájdete tu:
autor: Marek Velšmid
zdroje:
http://www.speleott.sk
pekne :)
OdpovedaťOdstrániťOplatí sa mrknúť tento dokument - je tam aj 3D model celého objektu - mnohé napovie
OdpovedaťOdstrániťhttps://www.youtube.com/watch?v=3g6YfDzFoKk
Pekne to natocili...
Odstrániť